Informatika

Informatika

        • cvičný text pre MS Word

        • Malá Fatra

          Poloha

          Má JZ – SV priebeh. Susedí na JZ so Strážovskými vrchmi, na Z so Žilinskou kotlinou, na S s Kysuckou vrchovinou, na SV s Oravskou vrchovinou a Veľkou Fatrou, na V s Turčianskou kotlinou, na JV so Žiarom. Je to celok hôľneho typu. Prielomovou dolinou ju Váh delí na južnú a severnú časť.

          Geologické pomery

          Je to polygenetická megavrása. Má asymetricky postavené kryštalické jadro, ktoré sa na V stýka s paleogénnymi a neogénnymi útvarmi, na J, Z a S zapadá pod intenzívne zvrásnené paleozoické a mezozoické série. Kryštalické jadro sa tiahne v súvislom pásme od doliny Valčianskeho potoka po dolinu Oravy. Mladopaleozoický obal vystupuje iba v Lúčanskej Fatre. Je to pruh spodnotriasových kremencov a kremitých pieskovcov (medzi Strečnianskym prielomom a Belianskou dolinou) a polohy lavicovitých vápencov, pestrých bridlíc, lokálne kremencov v hlavnom hrebeni medzi Suchým a Chlebom. Súvrstvia krížňanského príkrovu v Lúčanskej Fatre vystupujú od Medzihorského potoka po Strečniansky prielom (strednotriasové odolné gutensteinské vápence) a v južnej časti od doliny Bystričky a Valčianskeho potoka. Krížňanský príkrov buduje aj severné svahy Krivánskej Fatry. Prvky chočského príkrovu sú v Lúčanskej Fatre len v južnej časti v oblasti Kľaku. V Krivánskej Fatre buduje západné okraje. Sú to masívne odolné dolomity prestúpené slabšími polohami vápencov s vložkami nevápnitých hornín. V sedle medzi Malým a Veľkým Rozsutcom vystupujú v nadloží chočského príkrovu prvky centrálnokarpatského paleogénu.

          Geomorfologické pomery

          Mladé pohorie, ktoré sa začalo dvíhať v priebehu pliocénu a kvartéru, pri zdvíhaní sa vytvorila antecedentná dolina Váhu (Strečniansky prielom). Ďalším je Zázrivský prielom. Nad hornou hranicou lesa je hôľny typ reliéfu, Krivánska Fatra má bralno-hôľny ráz. Prebiehajú reliéfotvorné procesy s intenzívnym mrazovým zvetrávaním a pohybmi svahových hmôt (gelivácia, soliflukcia, osypy, lavíny, mury…). V pleistocéne tu bolo niekoľko karových ľadovcov v oblasti Chleba, Veľkého Rozsutca a Veľkého Kriváňa. Podhôľna oblasť sa vyznačuje niekoľkými štrukturálnymi typmi: chočské príkrovové trosky, monoklinálne chrbty a hrebene. Monoklinálne hrebene sú rozťaté tiesňavami. Na strmé svahy tiesňav sa viažu bralnaté útvary, miestami skalné mestá. Povrchovú tvárnosť spestrujú aj krasové tvary. Člení sa na tieto podcelky a časti: SV – Krivánska Fatra, Rozsutec, Štefanovská kotlina, Krivánske Veterné hole, Osnica; JZ – Lúčanská Fatra, Lúčanské Veterné hole, Kýčery, Kľak, Vrícka kotlina, Martinské predhorie.

          Klíma

          Dolné okraje pohoria do výšky 600 m.n.m. patria do mierne teplej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou +16°C až +17°C, januárovou –4°C až –4,5°C. Vo vyšších polohách je chladná oblasť s priemernou júlovou teplotou +10°C až +12°C a januárovou –7,5°C až –8,5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje v nižších polohách 800 až 900mm a vo vyšších 1200 až 1400mm. V dôsledku prevládajúcich Z a SZ vetrov sú Z a SZ svahy bohatšie na zrážky. Hrebeňové polohy patria k najveternejším na Slovensku.

          Vodstvo

          Patrí k povodiu Váhu a južné okraje k povodiu Nitry. Z pohoria stekajú vodnaté bystriny, ktorých je najviac v žulovej časti (nepriepustné podložie), menej povrchových tokov majú vápence a dolomity, kde sa voda dostáva do systému krasových vôd. Toky patria do stredohorského režimu s max v marci apríli a v máji, min v zime. Tektonické poruchy na styku pohoria s kotlinami podmieňujú výskyt minerálnych prameňov.

          Pôdy

          Na žulových horninách asi od 500 do 1200m.n.m. sú rozličné kyslé hnedé pôdy. Nad 1200m.n.m. na mierne sklonenom reliéfe sú podzoly, v depresiách rašelinové pôdy. Na karbonátových horninách sú rendziny a hnedé rendziny, pozdĺž tokov nivné pôdy.

          Rastlinstvo

          Patrí do obvodu Vysokých Karpát, do okresu Fatra. Najviac je zalesnená bučinami vo vyšších polohách s prímesou jedle a smreka. V najvyšších polohách je pásmo kosodreviny. Na skalnatých miestach je borovica. V najnižších polohách sú teplomilné druhy (dub zimný, brest poľný a hrab). Bylinný podrast na kyslých horninách: chvostík jedľovitý, zlatobyľ obyčajná alpínska, prasatnica jednoúborná, podbelica alpínska, papradka alpínska. Na karbonátoch: zvonček maličký, kostrava tatranská, ostrica pevná, iskerník veľhorský, soldanelka karpatská, lomikameň vždyzelený, poniklec slovenský, klinček včasný.

          Živočíšstvo

          Pre toto územie sú charakteristické druhy: vretenica obyčajná, trasochvost horský, bežec vrchovský, glaciálny relikt myšovka vrchovská, sokol sťahovavý, výr skalný, murárik červenokrídly, medveď hnedý, rys ostrovid, dubník trojprstý, hýľ obyčajný, jariabok hôrny, tetrov obyčajný, orešnica perlavá, na holiach je treťohorný relikt behúnik podzemný.