• ŠIKANOVANIE V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ

      • 21.01.2015 14:03
      •  (Vybrané) zdroje informácii:

        internet

        www.statpedu.sk, www.modernaskola.sk (rodičovský servis – adresár všetkých pedagogicko-psychologických poradní na Slovensku), www.infovek.sk (výchovné poradenstvo)

        Odborná literatúra:

        Bolest šikanováni: M. Kolář, 2001

        Agresivita a šikana mezi dětmi: P. Říčan, 1995

        PhDr. Ľubica Biziková, Štátny pedagogický ústav

      • Rámec pre riešenie problému šikanovania v školskom prostredí na Slovensku poskytuje základný dokument, vydaný MŠ SR: Metodické usmernenie č. 7/2006-R z 28.marca 2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach, v ktorom sú zosumarizované návrhy, spôsoby a opatrenia (legislatívne odkazy) na prevenciu a riešenie šikanovania v školskom prostredí.

        Hlavným znakom šikanovania je nerovnováha moci/sily,  pričom zahŕňa všetky formy psychického a fyzického násilia páchaného jedincom alebo skupinou  voči obeti.

        Za šikanovanie označujeme také správanie, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a opakovane ubližuje vybranému žiakovi, robí alebo hovorí niečo, čo je mu nepríjemné.

         

        Môže sa  prejavovať  ako:

        • slovná agresia: nadávky, posmievanie, urážky , vyhrážanie, výsmech, nevhodné vtipkovanie a zosmiešňovanie obete;
        • fyzická agresia: strkanie, facky, kopance, bitie, navádzanie iných na bitku, vyhrážanie sa nožom, palicou, škrtenie, ťahanie za vlasy, pichanie kružidlom či ceruzkou;
        • iná agresia: poškodzovanie alebo skrývanie vecí obete, trhanie, ničenie pomôcok,  či oblečenia, počarbanie zošita, učebnice, úloh, privlastňovaním si vecí obete;
        • psychické manipulovanie a týranie: zadávanie nezmyselných príkazov, nútenie k posluhovaniu a k noseniu rôznych vecí - cigarety , desiata, peniaze, kozmetika...

             Vývoj šikanovania v prípade, že sa  hneď nepodchytí a sa nerieši

        Rozvinuté šikanovanie sa neobjavuje zo dňa na deň. Má svoje zákonité etapy vývoja – od na prvý pohľad „nevinného“ štádia môže postupne vyústiť až do činnosti nadobúdajúcej parametre trestného činu, v krajnom prípadne nie je vylúčená až samovražda obete ako dôsledok šikanovania.

        1.stupeň: šikanovanie sa prejavuje prevažne psychickými formami násilia (ignorovanie, prehliadanie obete, vylúčenie zo skupiny, mierne nadávky, posmievanie,  Ak sa obeť nedokáže brániť, nikomu to nepovie a nikto v triede sa ho nezastane, vzniká riziko druhého štádia.

        2.stupeň: postupne (niekedy ako výsledok skúškového stresu, neistoty, nahromadenej agresie alebo len nudy agresorov) sa začína objavovať a stupňovať fyzická agresia - občasné, ale opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia,  ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.

        3.stupeň: v triede sa vytvorí jadro - k hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch alebo troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.

        Ak ani v tejto etape nedôjde k odhaleniu a riešeniu šikanovania v škole alebo na podnet  rodiča vzniká ďalší stupeň – už rozvinutého šikanovania.

        4.stupeň: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok  triedy začína obeť z rôznych príčin ignorovať a úplne vylučovať zo svojej spoločnosti, dokonca sa aj zúčastňovať na  šikanovaní. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako normálne správanie (nepísaný zákon).

        5. stupeň: všetci rešpektujú normy „šikanovania“ , agresori strácajú posledné zvyšky zábran.

         

         

                                   AKO SPOZNÁMR, ŽE DIEŤA JE ŠIKANOVANÉ

         

        Dieťa môže svojim správaním naznačovať, že je obeťou šikanovania. Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť prejavom, ktoré by to mohli naznačovať: (rodič by sa mal vyvarovať často sa objavujúcej  chybe  a tou je bagatelizovanie, či prehliadanie týchto prejavov):

         

        • Dieťa nemá kamarátov, nenavštevujú ho spolužiaci
        • Bojí sa ísť do školy alebo zo školy (somaticky – bolesti brucha, zvýšená teplota, chce sa škole vyhnúť), mení cestu do školy
        • Zmena správania, dieťa nehovorí o tom, čo sa deje v škole
        • Výrazne sa zhorší jeho prospech v škole, nemá o nič záujem
        • Nápadne často si pýta peniaze, lebo mu ich niekto „ukradol“,  zrazu „stráca“ veci a peniaze
        • Často prichádza domov zo zašpinenými (poškodenými) šatami, vecami, má modriny, škrabance, iné rany
        • Stáva sa uzavretým, odmieta alebo dáva nepravdepodobné vysvetlenia vyššie uvedených problémov
        • Je smutné, depresívne, nechutí mu jesť
        • Ťažko zaspáva, v noci v posteli plače, má nočný des, vykrikuje zo sna

         

        ČO MÔŽU ROBIŤ RODIČIA

         

        1. Pokúste sa s veľkou dávkou empatie primäť dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoje  pocity (uvedomte si, že je pod vplyvom strachu, že môže mať paradoxne pocit viny a preto obhajuje agresorov).
        2. Nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte (pokiaľ možno pokojne).
        3. Neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho
        4. Nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo (vysvetlite prečo)
        5. Pokúste sa získať čo najviac dôkazov.
        6. Keď sa šikanovanie vyskytuje v škole, alebo sa inak viaže na školu, bezodkladne navštívte triedneho učiteľa, výchovného poradcu alebo priamo riaditeľa .

         

         

         

         

      • Naspäť na zoznam článkov